Na horskom hrebeni sa od mesačného svitu leskne kameň, pri ktorom už keltskí Kotíni pozerali na Psiu Hviezdu - Sírius a moja babka sa pri ňom vždy prežehnávala. Oltár kamiň.

Stará vlčica beží po čergovskom hrebeni od Minčolu smerom ponad Vlčiu dolinu k Solisku. Napriek tomu, že vychovala za svoj život desiatky vĺčat, prežíva v tejto oblasti posledný rok len sama. Je smutné, keď rodič prežije svoje vlastné deti. Studené obviňujúce ticho spadlo na doliny čergovského hrebeňa, prekĺzlo až k dedinke Majdan a umlčalo tam aj psov.

„Aúúúúúúúú....“

Zavýjanie beží po hrebeni, ale nenašlo adresáta.

Priateľ vlčice padol do smrteľnej pasce poľovníkovi začiatkom mája v roku 2005. Mal smolu. Jeho družka čakala v brlohu so šiestimi šteniatkami už tretí deň bez jedla.

Musel niečo doniesť. Tušil, že za tým starým mŕtvym koňom, ktorý smrdí nad dedinou Kríže už druhý týždeň, sa skrýva nejaká zrada. Rodina je ale tretí deň bez jedla a tak sa začal napchávať.

Prvú strelu dostal do zadnej nohy, keď do seba hltavo hádzal zásoby mäsa z konskej mrciny. Začal sa plaziť dole lúkou, nemyslel na nič, len sa snažil čo najrýchlejšie dostať medzi liesky do bezpečia. Druhá strela mu prerazila hrudník. Ostal ležať na mieste, bez jedinej myšlienky na vzdialený brloh s rodinou.

„Aúúúúúúúú...“

Na zavýjanie nemá kto v mrazivej tme odpovedať Pri budovaní zvážnice koncom mája toho istého roku sa lesníkom podarilo odkryť výhľad na domov vlčej rodinky. Dvom šteniatkam rozdrvili hlavy opakom sekery hneď pred brlohom. Posledný mladý nádejný vĺčko nevydržal pobyt v klietke na okraji starodávneho mesta Bardejov. Nikto neskúmal aká choroba ho porazila. Jeho tielko zabalené do Nového Času zhnilo na bardejovskom smetisku.

„Aúúúúúúúú...“

Vlčica prebehla popri Oltár kameni, kameni  starých Keltov i Slovanov. Odtiaľto má ešte pol hodiny a bude pri cieli svojej nočnej cesty.

„Čo sú to za svetlá?“

Tá drobná chvíľka zaváhania ju stála všetko.

„Ty ta tota veľka!“

Zo zelenej terénnej NIVY vystupujú postupne štyri potácajúce sa postavy. Na chate Čergov sa celkom dobre zapíjala neúspešná poľovačka. Bola dokonca i domáca tlačenka a škvarky. Najtučnejšiemu poľovníkovi ešte steká trochu masti po brade.

Pod predným kolesom leží stará vlčica. Mŕtva.

Túto cestu postavili len nedávno a to, že preťala jej starodávny chodník sa vlčici stalo osudným.

„Hotova, ňe?“

Najtriezvejší poľovník kope do kožucha s bohatou podsadou.

„Ta berme ňe?“

Slivovicou ovplyvnené mozgové závity fungujú. Len trochu pomaly. Za pätnásť minút sa im podarí naložiť ťažkú vlčicu do auta. Dole novou lesnou asfaltkou ide NIVA od okraja po okraj.

A v nej mizne posledný vlk z tejto oblasti.

Je mrazivá noc. V podstate sa počas nej nič nestalo.

Vo vykúrených mestských i dedinských domčekoch svietia televízne obrazovky a pred nimi sedia ľudia s vyvalenými očami hypnotizovaní Vyvolenými a Superstar. Znalci Divokého západu konzumujú v štýlovom a vyhriatom Western Clube jeden Šariš za druhým.

Lesníci v teplučkých poľovníckych chatkách pri fľaške rumu sa navzájom ohurujú nebezpečnými príbehmi, ktoré sa odohrávajú v divokých slovenských lesoch. Trampi počúvajú v zruboch kamarátov, pejúcich piesne, v ktorých opäť ktosi odchádza v diaľ.

Je mínus dvadsaťpäť stupňov Celzia a v Bratislave mrzne nafta.