Krv ako čokoláda 2
KRV AKO ČOKOLÁDA 2
Vivien sa zobudila do chladného rána. Gabriel pri nej už nebol. Vstala, obliekla sa a šla do čokoládovne, keď za sebou začula Gabrielov hlas: ,,Ty odídeš bez rozlúčenia?“ ,,Ja som myslela, že si odišiel.“ ,,Nie. Každých päť minút som ťa musel ukľudňovať. Mala si zlé sny.“ ,,Že sa aj čuduješ. Už je veľa hodín musím ísť.“ Podišla ku Gabrielovi letmo ho pobozkala a vybrala sa do práce. Gabriel ešte stihol za ňou zakričať: ,,Dnes večer je lov.“ Vivien mu iba zamávala a odišla.
Vivien po práci šla do lesa. Mala plnú hlavu udalostí z minulých dní. Rozbehla sa a utekala stále ďalej do lesa. Našla starú kamennú lavičku, na ktorú si sadla a začala si usporadúvať udalosti v hlave. Zatvorila oči. O chvíľu pocítila niečo zvláštne. Akoby ducha. Otvorila oči a v tom uvidela pred sebou bielu postavu: ,, Aiden?“ Iba nejasne sa jej vybavovali črty tváre: ,,Opustila si ma. Zabila si ma. Kvôli ,,psovi,,“ Na to sa prízrak rozplynul. Vivien sa zviezla z lavičky a rozplakala sa. Takto ju našiel Gabriel: ,,Kde si bola? Všade som ťa hľadal.“ Vivien ho nevnímala a tak si sadol k nej a objal ju: ,,Vivien si v poriadku?“ „ Videla som ho je tu. Mal si pravdu.“ „ Kto je tu?“ „Aiden“ Gabriel sa rýchlo postavil: „Poď“ Zdvihol ju na ruky a rozbehli sa na ,,vlčie miesto,,
Medzi tým sa tam zišiel aj zvyšok svorky. ,,Páni a dámy,“ začal Gabriel: „ človek skoro vyhubil našu svorku. Ale on sa vrátil a chce sa pomstiť za to, že sme ho zabili. Nič nesmieme prehliadnuť.“ Gabriel sa otočil, pritiahol k sebe Vivien a pobozkal ju. Vivien uvidela, ako to Astrid zraňuje: Chcem vám predstaviť moju novú družku, ale musím vám povedať aj to, že jej sa nikdy nedokážem vzdať a tým mením zákon našej svorky.“ ,,NIE“ počuli vykríknuť Astrid. ,,AKO SI MI TO MOHOL SPRAVIŤ??? Prečo si to nepovedal keď som bola tvoja???“ oči jej zožltli. ,,Ukludni sa Astrid.“ Členovia svorky vzali Astrid a odviedli ju do auta. Gabriel pokračoval: „ Ale prečo sme sa tu dnes zišli.“ Vyzliekol si bundu a svorka ho nasledovala: ,,Zišli sme sa tu, aby sme mohli loviť. Aby nám príroda dala našu pravú tvár.“ Privliekli nejakého muža. ,,Popraj mu šťastie.“ Povedal Gabriel Vivien. Vivien pristúpila k mužovi a odviazala mu šatku z očí. „ Bež“ povedala. Gabriel zoskočil zo skaly, odrezal mu povraz z ruky a porezal mu predlaktie. ,,V týchto lesoch je rieka. Ak sa dostaneš na druhý breh, si voľný.“ Muž ho ani nepočúval, pretože sa rozbehol do lesa a svorka za ním. „ Ideš loviť Vivien?“ spýtal sa . ,,Asi nie.“ „ Tak poď. Ideme si sadnúť do baru.“ Chytil ju za ruku a viedol ju k autu.
„ Môžem sa ťa niečo spýtať Vivien?“ „ Áno“ „ Prečo si ma nikdy nemala rada? Myslím predtým.“ Vivien to nevedela, ale keďže Gabriel už vopred vytušil odpoveď, tak ju postavil a povedal: ,,Poď si zatancovať“ „Vieš, že ja tancovať neviem“ „Sprav to pre mňa Vivien“ Na pódiu stála kapela a hrala pomalú pesničku. Gabriel ju odvliekol do stredu parketu a oblapil ju okolo pásu. Videl, že vôbec nechce tancovať, tak sa k nej naklonil a pobozkal ju. Potom ju oblapil ešte tuhšie a pritiahol si ju bližšie. Chytil jej ruky a obkrútil si ich okolo krku. ,,Vivien prečo mi nemôžeš spraviť jednu malú láskavosť?“ „ Tak dobre“ povedala Vivien, úplne omámená. Potom ho ešte tuhšie chytila okolo krku a hlavu mu položila na rameno. Ani si neuvedomila, kedy pesnička skončila. Pocítila iba, ako ju Gabriel zatriasol: „ Vivien? Ty si zaspala???“ ,,Poďme domov. Som unavená.“ Gabriel si povzdychol a vzal Vivien na ruky. Položil ju na zadné sedadlo auta a odviezol ju domov.
Vivien sa strhla zo spánku. Vedľa nej ležal Gabriel a pozeral na ňu. „ Ty si tu?“ zamrmlala zo spánku. „ Čo sa stalo Vivien?“ „ Nič iba zlý sen.“ Gabriel sa prisunul bližšie, chytil ju okolo pásu a pobozkal ju. Už sa chcel „odtrhnúť,, , ale Vivien sa naňho priam nalepila, čím mu to znemožnila. Prevalila sa naňho a začala mu rozopínať košeľu. Gabriel jej vyhrnul tričko a nakoniec jej ho vyzliekol. Vivien ho chvíľu prestala bozkávať na pery, ale presunula sa na krk...
Gabriel a Vivien sa prechádzajú po lese. V tom sa pri nich objaví Aiden. Vivien pustí Gabriela a mizne s Aidenom v hmle. Gabriel sa prebudil. Na bruchu mu ležala Vivien. Pomaly, aby ju nezobudil, ju chytil za hlavu a položil ju na posteľ. Keď bol Gabriel medzi dverami ozvala sa Vivien: „Nechoď ešte.“ „Musím ísť niečo vybaviť.“ „Nechoď“ Gabriel si povzdychol, usmial sa a povedal: „Kým sa oblečieš a naješ, budem tu“ potom jej dal pusu a odišiel. Vivien sa postavila a šla sa najesť, keď v tom pocítila na pleci čiusi ruku. Obzrela sa: „Aiden??Veď ty ty si...“ nedopovedala. Aiden ju schmatol a odniesol preč.
Gabriel sa vrátil: „Vivien?“ Prešiel až do spálne, kde našiel napísaný odkaz: „ Ak chceš vlčicu späť, príď do vlčieho zámku s vlčím obzorom.“ Gabriel si sadol na posteľ a rozmýšľal. Rozhodne nebol čas na scény: „ Hmm vlčí zámok. To bude ten pri lese. Áno o zámku sa hovorí, že majitelia mali medzi predkami loup-gareau. A vlčí obzor, to bude pravdepodobne noc.“ Gabriel sedel úplne zúfalý a čakal na noc.
Vivien sa zobudila v malej pochmúrnej miestnosti. „ Haló? Je tu niekto? Gabriel?“ Nikto sa neozýval, ale z rohu sa ozvalo syčanie. Nie hadie. Úplne iné. Z kúta vykročil Aiden: „ Dobre si sa vyspala? Túto celu som zariadil špeciálne pre nás dvoch.“ Medzi tým sa za ňou načiahol a stiahol jej ramienko na šatách. Vivien mu pleskla po ruke: „ Daj mi pokoj!!!“ „Hm tomu svojmu psovi si nie nepovedala, že?“ „ čo sa s tebou stalo Aiden?“ „povedal by som, že je mi dobre. Dokonca lepšie ako doteraz. Mám silu, rýchlosť a teraz teba.“ Aiden sa usmial a odhalil svoje dlhé špicaté tesáky. „ Ako sa ti to stalo?“ „Keď ste ma tam so psom nechali napospas osudu, prišiel za mnou nejaký muž a odniesol ma preč. Bolo mi to jedno. CHCEL som umrieť. Nemal som nič. Potom ma niekam položil a ja som na krku ucítil bolesť. Keď som sa prebudil, bol som takýto.“
Gabriel nasadol do svojho auta a uháňal na koniec mesta ku zámku. Brána sa so škripotom otvorila. Prebehol cez nádvorie a vošiel cez dvere do haly. Tam stál Aiden: „ Vitaj Gabriel. Prišiel si si pre vlčicu?? Ale tú ti ja nemôžem dať.“ Podišiel ku Gabrielovi bližšie a odhalil svoje tesáky: „ Vivien sú moje raňajky.“ Gabriel sa zahnal a vrazil mu. Aiden sa chvíľu kýval a potom pokračoval: „ Vivien zlato príď sem. Nech ťa ten pes vidí.“ Dvaja chlapi v plášťoch dovliekli spútanú Vivien a šmarili ju medzi Gabriela a Aidena. Vivien zastonala: „ Čo si jej spravil??“ vyprskol Gabriel. „ Len prášok na spanie.“ Muži Vivien odviazali oči: „Gabriel? Musíš utiecť on je nesmrteľný!!!“Povedala a ukázala na Aidena. Aiden využil chvíľu Gabrielovej nepozornosti a vrhol sa naň. Gabriel mu uskočil a premenil sa na vlka. Odrazil sa a vo vzduchu sa zrazil s Aidenom. Vivien sa na nich nemohla pozerať, ale keď zavrela oči, bolo to ešte horšie. Vrčanie sa miešalo so skučaním a zvláštnym sykotaním. Vivien otvorila oči. Pár metrov pred ňou ležal zakrvavený Gabriel. „ Nie Aiden.“ Povedala si sama pre seba, jedným trhnutím roztrhla povrazy na rukách, rozbehla sa a premenila sa na vlčicu. Skočila na Aidena zozadu. Medzi tým ako sa jej Aiden snažil zbaviť sa vlk- Gabriel pozviechal zo zeme a len čo bol Aiden k nemu čelom, skočil naň. Aidena nechali, až keď bol tak slabý, že sa nemohol postaviť zo zeme. Vivien a Gabriel sa otočili a ako vlci vybehli von do lesa.
V strede lesa, sa Gabriel potkol a klesol na zem. Premenil sa na človeka: „ Vivien aj ty sama vieš, že to nedokážem“ „ Nie Gabriel musíš. Prosím“ Vivien nevedela, čo robiť. Podišla k nemu a pobozkala ho: „ Gabriel prosím nie. Nesmieš ma tu nechať samu.“ Vtedy sa stal zázrak. Rany sa mu začali hojiť nepredstaviteľnou rýchlosťou. Otvoril oči a premenil sa na vlka. Potom sa postavil a spolu s Vivien sa rozbehli do lesa.
,,čo sa to deje???“ Vykríkla Vivien, keď dorazili domov. „ Neviem...Vivien prosím ťa ukľudni sa.“ „ Ako je možné že sa z Aidena stal...stal...upír!!!“ „Neviem Vivien, ale musíme ho zničiť. Hneď teraz idem zvolať svorku. Nemôže napáchať viac škôd. Je novorodený. Je silný. Sám ho nezvládnem.“ „ Poď“ povedala Vivien, chytila ho za ruku a ťahala ho k autu. Nasadli a šli na „Vlčie miesto,,. Medzi tým sa tam zišla svorka. Poklonili sa a Gabriel začal: „ Páni a dámy. Našu svorku ohrozuje nesmrteľný. Je neobyčajne silný. Musíme ho zničiť skôr, ako bude neskoro. A je tu jeden problém. Ten nesmrteľný chce len jednu vec. Moju Vivien. Musíme ho zničiť za každú cenu.“ Gabriel zoskočil zo skaly a pokračoval: „ A preto,“ vyzliekol si bundu: „ budeme loviť nemrteľných.. Ešte dnes.“ Obzrel sa na Vivien a pokračoval: „ Nesmrteľný sídli vo „vlčom,, zámku na konci mesta. A Vivien,“ Vyskočil na skalu: „ Vivien zostane s Astrid doma. Astrid, nepohneš sa od nej kým neprídeme.“ „ Ale Gabriel...“ „ DOSŤ! Zostaneš s Astrid a nechcem počuť žiadne ďalšie reči. Pochop Vivien. Musím tam ísť. Zaveziem vás domov a vy,“ Otočil sa na svorku. „ Počkáte tu kým neprídem. Potom sa vyberieme na lov.“ Otočil sa a zdrapol Vivien. Astrid sa rozbehla za nimi. Hodil ju na predné sedadlo a sadol si za volant. Astrid nastúpila do auta, Gabriel naštartoval a odviezol ich domov. O chvíľu zastavili pred Gabrielovým domom: „prečo si ma nezaviezol domov???“ vykríkla Vivien. „Vivien nemôžeš ísť domov. Tam by ťa najskôr hľadal. Zostaneš u mňa, kým sa nevrátim a Astrid ťa bude strážiť rozumieš?“ „ Gabriel ja tu nebudem len sedieť a čakať či sa mi vrátiš alebo nie!!!“ „ Musíš. Prosím. Nesmiem ťa stratiť Vivien. Ochránim ťa za každú cenu.“ Potom sa k nej naklonil a pobozkal ju. Otočil sa a zmizol vo dverách. Vivien sa zviezla na zem a rozplakala sa.
Keď Gabriel dorazil svorka naň čakala s očakávaním. „ Ideme.“ Povedal a celá svorka sa rozbehla cez les až k zámku. Rozostúpili sa dookola. Nemohol im uniknúť. Pomaly sa začali zakrádať k zámku. Niekoľko ich vyliezlo do okien, ostatní sa rozostúpili k dverám. Niekto zaklopal na dvere. Gabriel začul kroky. Dal pokyn a všetci skočili dnu, všetkými možnými otvormi. V lete sa premenili na vlkov a zaútočili na nemŕtvych. Boli traja. Dvaja muži v plášťoch a Aiden.
Vivien sedela pri bare s pohárom Absintu a triasla sa na celom tele: „ Vyzeráš naozaj hrozne.“ Povedala Astrid „ Aj sa tak cítim.“ „Ja... prepáč mi za tú scénu na love.“ „ To je v poriadku Astrid.“ Vivien sa postavila a odišla od baru. Ľahla si na Gabrielovu posteľ a zavrela oči.
V zámku sa začínal boj. Štyria sa pustili do mužov v plášťoch a ostatní do Aidena. „ Pozor!“ vykríkol Gabriel, keď sa chystal na člena svorky skočiť Aiden. Neskoro Aiden ho zasiahol a zabil. Gabriel ktorý bol na zábradlí, zoskočil a skočil na Aidena. Chytil ho pod krk: „Prečo ju nemôžeš nechať na pokoji???“ „ Ja som už taký.“ Hovoril pridusený Aiden. „ Chcem ju pre seba. A to nejde keď je s tebou.“ „ Priznaj sa, že nevieš zniesť prehru. Prečo ju nenecháš aby si vybrala sama?“ Na to Aiden odpovedať nevedel. Iba pozeral na Gabriela so zlatými očami: „ Aj tak ju po siedmych rokoch opustíš. Prečo ju nemôžeš nechať mne?“ „ pretože ju opustiť nechcem.“ Ako to povedal, šmaril Aidena do múru, priskočil k nemu, premenil sa na vlka a kusol ho do krku. Z Aidena začalo vytekať obrovské množstvo čiernej krvi. Začal sa scvrkávať a o chvíľu odkväcla na zem iba jeho kostra.
Vivien ležala na posteli a plakala. Ako môžu byť preč tak dlho? Pýtala sa sama seba. Vyzerala naozaj strašne. Bola smrteľne bledá a triasla sa. Pod očami mala obrovské čierne kruhy. Niekto otvoril dvere. Vivien to nechala tak, lebo si myslela, že je to Astrid. V tom pocítila na sebe niečie ruky, tak povedala: „ Astrid daj mi pokoj“ a zahnala sa. Nebola to však Astrid. Necítila jej kožušinový kabát, ale Gabrielovu koženú bundu. Pomaly sa otočila a keď uvidela, že pri posteli sedí Gabriel, bez rozmýšľania vyskočila a hodila sa mu okolo krku. „ Myslela som, že ťa už nikdy neuvidím.“ „ To je v poriadku Vivien. Neboj sa. Nič mi nie je.“ Vivien sa mu vyškriabala na kolená a pobozkala ho: „ A čo je s Aidenom?“ „ Je mŕtvy.“ Gabriel cítil ako Vivien striaslo. Vzal ju na ruky a položil na posteľ: „ Vyspi sa Vivien.“ Netrvalo dlho a Vivien zaspala.
Keď sa ráno zobudila, na posteli sedel Gabriel a díval sa na ňu: „Dobré ráno.“ Potom sa usmial a povedal: „ Dúfam, že si sa dobre vyspala, pretože ti chcem niečo ukázať.“ „ Čo?“ „niečo, čo je hlboko v lese.“
Prišli na malú čistinu, uprostred ktorej stál dokonalý kameň v tvare srdca. Gabriel podišiel ku kameňu a povedal: „ Tu, sa niekedy dávno stretávali vlci so svojimi družkami. Každý tu krvou napísal svoje meno a preto,“ vytiahol dýku vzal Vivieninu ruku do svojej a opatrne jej narezal dlaň. Potom si narezal aj svoju a chytil Viven za porezanú ruku. Pustil ju a spoločnou krvou napísal na kameň: Vivien & Gabriel . Vivien sa otočila k nemu a pobozkala ho. „ Nikdy ťa neopustím Vivien. To si pamätaj vždy, keď pri tebe nebudem.“ Potom ju na chvíľu pustil a na kameň dopísal: Do smrti.
POKRAČOVANIE V 3. ČASTI
UŽ ONEDLHO
Komentáre
Prehľad komentárov
Je to fakt krásne ako si napísala pokračovanie... teším sa na ďalšie
KRásne
(Blood, 20. 4. 2009 18:20)